Nothing but the Truth (9.–11. 3. 2012, Vídeň)

Viedenské fórum pre analytickú filozofiu (Wiener Forum für Analytische Philosophie, WFAP) sa rozhodlo tento rok usporiadať prvý ročník medzinárodnej študentskej vedeckej konferencie, slúžiacej k prezentácii mladých bádateľov (alebo adeptov na bádateľov) v oblasti analytickej filozofie. Ako napovedá názov, témou konferencia bola teória pravdy. Okrem študentov predniesli svoje príspevky aj traja „keyspeakers“: prof. Paul Horwich z New York University, prof. Jeffrey Kettland z Mníchovského centra pre matematickú filozofiu a prof. Leon Horsten z Bristolu.

Prvý deň bol venovaný hlavne neformálnym aktivitám. Jediný príspevok bol prednesený Paulom Horwichom, v ktorom navrhoval výklad pravdy ako výsledku dodržovania istých normatívnych princípov, čo sa spájalo s istou verziou epistemologického falibilizmu. Po ňom účastníci absolvovali spoločnú večeru a začali pracovať na vzájomnom zoznamovaní sa.

Účasť predovšetkým dvoch čelných predstaviteľov súčasného deflacionizmu, resp. minimalizmu (Horwich, Kettland) mala vplyv aj na voľbu tém prednášajúcich. V druhý deň sa až tri z  nich venovali buď priamo Horwichovým návrhom analýzy významu predikátu pravdivosti (Ceth Lightfield), alebo jeho problémom (Danilo Dantas, Tyrus Fisher). Lightfield, spoločne s Dantasom a Fisherom zástupca University of California (Davis), sa zameral na dôsledky Horwichovho minimalizmu na chápanáe povahy propozície. Dantas, ktorého prednáška predstavila riešenie paradoxu klamára v medziach minimalizmu, sa snažil poukázať na úskalia, ktoré so sebou toto riešenie prináša. Fisher podrobil Dantasom načrtnuté Horwichovo riešenie kritike, predovšetkým kvôli tomu, že sa zaväzuje k tzv. omega-pravidlu.

Vystúpenie študenta prof. Kettlanda z Mníchova, Thomasa Schindlera, predstavilo jeho prácu na poli riešenia paradoxu klamára pomocou metódy tzv. uzemnenia [grounding], ktorá patrí v teórii pravdy medzi najpopulárnejšie. Populárna bola v tomto duchu aj prednáška Moniky Gruber, ktorá sa zaoberala legendou teórie pravdy – Alfredom Tarskim. Diskutovala v nej dve interpretácie Tarského prístupu k otázke podania sémantickej analýzy pravdy pre prirodzené jazyky, pričom sa prikláňala k interpretácii naznačujúcej, že takúto analýzu kategoricky neodmietal. V druhý deň vystúpil so svojím príspevkom aj zástupca z našej katedry, Ivo Pezlar, ktorý sa zaoberal možnosťou explikácie pravdivosti ako unárnej relácie, podobnej modálnym operátorom. Vrcholom programu prvého dňa bola prednáška Jeffreyho Kettlanda, ktorý uvažoval o dôsledkoch deflacionizmu pre filozofiu jazyka a teóriu významu.

V záverečný deň zostali na programe dve zvyšné príspevky. Prvý, prednesený Evanom Clarkom, bol sondou do sporu medzi Paulom Boghossianom a Timothym Williamsonom. V druhom, prednesenom ďalším zástupcom našej katedry Lukášom Likavčanom, autor argumentoval za potrebu zohľadňovania pragmatických faktorov pri prisudzovaní pravdivostnej hodnoty výpovediam v prirodzenom jazyku. Po obede predniesol vo svojej prezentácii Leon Horsten argumenty proti axiomatickým teóriám pravdivosti, pričom sa sám snažil načrtnúť alternatívu v podobe normatívnej teórie.

Ako konferenciu zhodnotiť? V pamäti všetkých, ktorý sa na túto konferenciu z Brna vybrali, určite zostane priateľský a starostlivý prístup kolegov z WFAP, ktorí vytvorili na katedre uvoľnenú a priateľskú atmosféru, a mladým kandidátom filozofie umožnili zakúsiť pocit prednášania na „skutočnej“ vedeckej medzinárodnej konferencie. Účastníci si na nej mohli bez zábran budovať jednak rozhľad o aktuálnom dianí na medzinárodnej filozofickej scéne, a taktiež získať cennú spätnú väzbu od uznávaných filozofických autorít. V neposlednom rade bola táto konferencia prezentáciou samotných študentov, ktorí si mohli navzájom vymeniť kritiku, rovnako ako aj sympatie voči svojej filozofickej práci.

Pre všetkých študentov so záujmom o svoju aktívnu prezentáciu a vlastný výskum môžem túto konferenciu len a len odporučiť. Možnosť merať svoje sily a vymieňať si nápady s kolegami z druhého konca sveta je neoceniteľnou skúsenosťou. A prednášať na nej je vďaka zaručenej účasti kvalitného publika zážitkom. Navyše, vďaka tohtoročnej účasti študentov brnenskej Katedry filozofie, ako aj tomu, že táto návšteva Viedne nebola z katedry prvá svojho druhu, sú jej členovia na pôde univerzity vo Viedni vždy vítaní.

Lukáš Likavčan