Literárna história a autorov či o autorovi získaný dokument

Pozornosť sa venuje autorovmu dokumentu alebo o autorovi vypovedajúcom dokumente v žánrovom spektre od poznámky, zápisníka, denníka po spomienku. Literárna história považuje tieto žánre za sekundárne, ale mimoriadne cenné pri poznaní zázemia historickej doby, konkrétneho autora, nech už správu o sebe zachytil sám (František Švantner, František Hečko, Mária Jančová, Albert Marenčin, Iľja Iľf), alebo o osobnosti, diele, rodinnom zázemí vypovedá ten, kto mal najbližšie k autorovi a považuje sa za spolutvorcu jeho diela v role pomocníka (Anna Grigorievna Dostojevská). Žánre neliterárneho pôvodu, ktoré sa predstavujú v príspevku, naznačujú, že ich možno akceptovať ako faktografické správy z tvorivej dielne, ďalej ako horizontálny pohľad na vzťah rodina, tvorba, spoločnosť a dostávajú sprostredkovaný prvok svedectva o niekom, alebo svedectva o sebe prostredníctvom umeleckého prostredia a jeho osobností, ktoré spoluvytvárali kultúrnu atmosféru v konkrétnom čase a spoločnosti. I v tejto súvislosti ostáva nezastupiteľný naračný spôsob, akým sa o reáliách vypovedá, čím sa zápisník a denník i spomienka dokážu priblížiť svojím štýlom a organizovaním výpovede k umeleckému artefaktu.