Prínos fenomenografických výskumov pre informačnú vedu
Roč.12,č.1(2020)
Účel – Cieľom príspevku je analyzovať prínosy aj obmedzenia metodológie fenomenografie, ktorá bola uplatnená v nedávnych výskumoch informačnej vedy na KKIV. Stručne sa analyzujú vybrané štúdie využívajúce fenomenografiu v informačnej vede (Limberg et al., 2012; Bruce, 2016; Andretta, 2010; Webber et al., 2005; Diem & Lupton, 2012; Virkus, Bagimbola, 2013 ai.).
Dizajn/metodológia/prístup – Analyzujú sa vybrané štúdie založené na dizertačných prácach zameraných na informačnú gramotnosť (Fázik, 2019), informačnú etiku (Nováková, 2018) a projekt informačného správania vedcov (Steinerová, 2018) s uplatnením meta-analýzy. Štúdie využívajú metodológiu fenomenografických analýz kombinovaných so zberom dát prostredníctvom polo-štruktúrovaných rozhovorov, dotazníkov, písomných úloh, informačných horizontov študentov. Analýzy sa kombinujú aj s pojmovým modelovaním a vizualizáciou výsledných konceptuálnych priestorov v záverečných modeloch informačnej gramotnosti, informačnej etiky a informačného prostredia vedeckej komunikácie.
Výsledky – Predstavujú sa spoločné aspekty vybraných fenomenografických štúdií, najmä vzťahy k digitálnym technológiám, emocionálne podložie, motivácie a sociálne a situačné reprezentácie. Výhodami fenomenografických analýz sú bohaté kontexty odkrývajúce príčiny problémov v oblastiach informačnej gramotnosti, informačnej etiky a informačného správania. Obmedzeniami metodológie sú náročnosť viacnásobných analýz a interpretácií získaných dát, verifikovanie výsledkov, prekonávanie subjektivity a validita výskumov. Preto sa zvyčajne vybrané metódy kombinujú s inými metódami výskumu, napríklad pozorovanie, riešenie úloh a problémov, vizualizácie reprezentácií informácií ap.
Originalita – Charakterizuje sa inovatívny prístup k fenomenografickým analýzam v informačnej vede. Potvrdzujeme predstavy o sociokognitívnych, sociotechnologických a sociokultúrnych základoch využívania informácií v oblastiach informačnej gramotnosti, informačnej etiky a informačného správania. Na základe analýz sa predstavujú konceptuálne modely informačných interakcií, digitálnej gramotnosti a digitálnej etiky s aplikáciou nových poznatkov fenomengrafických štúdií. Formulujú sa odporúčania na podporu informačnej gramotnosti, informačnej etiky študentov a na formovanie informačného prostredia a informačných infraštruktúr akademických inštitúcií.
fenomenografia; informačná gramotnosť; informačná etika; informačné správanie
Jela Steinerová
Katedra knižničnej a informačnej vědy, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Je profesorka knižničnej a informačnej vedy a vedúca Katedry KIV FiFUK. Zaoberá sa výskumom informačného prostredia vedeckej komunikácie, informačného správania človeka, teóriou a metodológiou informačnej vedy. Bola vedúcou výskumných projektov VEGA, APVV, medzinárodného projektu DELOS. Publikovala monografie a mnoho príspevkov v zahraničí. Zorganizovala národné a medzinárodné konferencie, spolupracovala na medzinárodných projektoch, prednášala v zahraničí. Je členkou výborov medzinárodných konferencií (ECIL, ISIC, CoLIS), redakčných rád medzinárodných časopisov, prednáša na medzinárodných konferenciách, bola členkou medzinárodnej výskumnej skupiny ENWI. Od r. 2010 organizuje pravidelné medzinárodné konferencie Informačné interakcie. V súčasnosti sa zameriava na vedeckú dátovú gramotnosť a informačné správanie v digitálnom prostredí.
Jakub Fázik
Katedra knižničnej a informačnej vědy, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Absolvoval doktorandské štúdium na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiFUK v roku 2019 s dizertačnou prácou zameranou na informačnú gramotnosť študentov. Podieľal sa na výskume v rámci projektu APVV HIBER, publikuje v odbornej tlači. V súčasnosti pracuje v Slovenskej pedagogickej knižnici.
Františka Nováková
Katedra knižničnej a informačnej vědy, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Absolvovala doktorandské štúdium na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiFUK v roku 2018 s dizertačnou prácou zameranou na informačnú etiku. Publikovala v odbornej tlači, podieľala sa na riešení projektu APVV HIBER. Aktívne sa zúčastnila na medzinárodných konferenciách CoLIS a QQML.
ACRL. 2016. Framework for Information Literacy for Higher Education. In: American Library Association. [online]. c1996-2019. Dostupné na: http://www.ala.org/acrl/standards/ilframework
ANDERSSON, Ewa, K., Willman, A., Sjøstrom-Strand, A., Borglin, G. 2015. Registered Nurses’ Descriptions of Caring: A Phenomenographic Interview Study. In: BioMed Central Nursing [online]. 2015, 14(16). Dostupné na: https://bmcnurs.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12912-015-0067-9
ANDRETTA, S. 2012. Ways of Experiencing Information Literacy: Making the Case for a Relational Approach.Oxford: Chandos Publishing. ISBN 978-1-84334-680-7.
ATKINSON, P. 2005. Qualitative research – unity and diversity. In: Forum Qualitative Sozialforschung / Forum: Qualitative Social Research [online]. 6, (3), Art. 26. Dostupné na: http://nbn-resolving.de/urn:nbn:de:0114-fqs0503261.
BAWDEN, D. 2008. Origins and Concepts of Digital Literacy. In: Lankshear, C. a M. Knobel, (eds.), Digital literacies: concepts, policies and pratices. 2006, New York: Peter Lang, 15-32.
BAWDEN, D. 2014. Being Fluent and Keeping Looking. In: Kurbanoglu, S. et al., eds. Information Literacy:Lifelong Learning and Digital Citizenship in the 21st Century. Springer International Publishing, s. 13-18. ISSN 1865-0929. ISBN 978-3-319-14135-0.
BOON, S., Johnston, B., & Webber, S. 2007. A phenomenographic study of English faculty´s conceptions of information literacy. In: Journal of Documentation, 63(2), 204-228.
BRUCE, C. S. 1997. The Seven Faces of Information Literacy. Blackwood: Auslib. ISBN 1-875-145-43-5.
BRUCE, C.S., Edwards, S.L., & Lupton, M. 2006. Six Frames for Information Literacy Education. Exploring the Challenges of Applying Theory to Practice. 2006. [online]. Vol. 1, Is. 1. Dostupné na: http://www.ics.heacademy.ac.uk/italics/vol15iss1.htm
BRUCE, C.S. 2013. Information Literacy Research and Practice: An Experiential Perspective. In: Kurbanoglu, S., et al. (eds). Worldwide Commonalities and Challenges in Information Literacy Research and Practice. ECIl 2013. Cham: Springer, 11-30. CCIS 397.
BRUCE, C., Sommerville, M., Stoodley, I. Partridge, H. 2013. Diversifying Information Literacy Research: An Informed Learning Perspective. In: Hepworth, M., Walton, G. (eds.). Developing People´s Information Capabilities: Fostering Information Literacy in Educational, Workplace and Community Contexts, 223-440. Emerald, London.
BRUCE, C. 2016. Information Literacy Research: Dimensions of the Emerging Collective Consciousness. In: Australian Academic & Research Libraries, 47, č. 2, 220-238, DOI: 10.1080/00048623.2016.1253423
CASE, D. O. & L. M. Given. 2016. Looking for Information: A Survey of Research on Information Seeking ,Needs, and Behavior. 4. vyd. London: Emerald. ISBN 978-1-78560-968-8.
CIBANGU, S.K. & Hepworth, M. 2016. The uses of phenomenology and phenomenography: a critical review. In: Library & Information Science Research, 38, (2), 148–160.
CHEUK, B., 2017. The „hidden“ value of Information Lliteracy in the workplace context: how to unlock and create values: In: Forster, M. (ed.). Information Literacy in the Workplace. London: Facet. 2017, 131-147.
CISEK, S. 2014. Qualitative Research in the Field of Information Literacy in the Second Decade of the XXI Century. In: Kurbanoglu, S. et al.(eds.). Information Literacy: Lifelong Learning and Digital Citizenship in the 21st Century. Springer International Publishing, 170-179. ISBN 978-3-319-14136-7.
DIEHM, R. & Lupton, M. 2014. Learning information literacy. In: Information Research, 19(1) paper 607. Dostupné na: http://InformationR.net/ir/19-1/paper607.html
DAWES, Lorna. 2019. Faculty perceptions of teaching information literacy to first-year students: a phenomenographic study. In Journal of Librarianship and Information Science, Vol. 5, (2), 545-560.
EDWARDS, S. L. 2005. Panning for Gold: Influencing the experience of web-based information searching.[online][dizertačna praca]. Queensland University of Technology. Dostupné na: https://eprints.qut.edu.au/16168/1/Sylvia_Edwards_Thesis.pdf
EISENBERG, Michael B., Murray, Janet & Colet Bartow., 2016. The Big6 Curriculum: Comprehensive Information and Communication Technology (ICT) Literacy for All Students. Santa Barbara: ABC-CLIO, LLC. ISBN 978-1-4408-4479-9.
FÁZIK, J. 2019. Informačná gramotnosť začínajúcich študentov vysokých škôl v SR (dizertačná práca). Bratislava: UK.
FLORIDI, L. 2014. The Fourth Revolution: How the Infosphere is Reshaping Human Reality. Great Britain: Oxford University Press. ISBN 978-0199606726.
FORSTER, M. 2015a. Six ways of experiencing information literacy in nursing: The findings of a phenomenographic study. In: Nurse Education Today. [online]. 2014, roč. 35, č. 1, s. 195-200. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0260691714002160
FORSTER, M. 2015b. Phenomenography: a methodology for information literacy research. In: Journal of Librarianship and Information Science. [online]. Dostupné na: http://dx.doi.org/10.12968/bjon.2011.20.3.188
FORSTER, M. (ed.). 2017. Information Literacy in the Workplace. London: Facet, 2017. 189 s.
GIVEN, L. (ed.). 2008. The SAGE Encyclopaedia of qualitative research methods. Vol. 1, 2. Los Angeles: Sage 2008. ISBN 1412941636.
GIVEN, L. M., Kelly, W. & Willson, R. 2015. Bracing for impact: the role of information science in supporting societal research impact. In: Proc. Assoc. Info. Sci. Tech., 52, 1–10. Dostupné na: doi:10.1002/pra2.2015.145052010048
GLASER, B.G. & Strauss, A.L. 1979. The discovery of grounded theory: strategies for qualitative research. New York: Adline de Gruyter.
GREIFENEDER, E., 2014. Trends in information behaviour research. In: Information Research [online]. 2014, roč. 19, č. 4 ISSN 1368-1613. Dostupné na: http://informationr.net/ir/19-4/isic/isic13.html#.XKJlPdSLSAl
GULTON, L., Bruce, Ch. & I. Stoodley. 2012. Experiencing religious information literacy: Informed learning in church communities. In: The Australian Library Journal [online]. roč. 61, č. 2, 269-285. ISSN 0004-9670. Dostupné na: https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00049670.2012.10722681
HEAD, A. J. 2014. Project Information Literacy’s Lifelong Learning Study: Phase One: Interviews with Recent Graduates. Research Brief [online]. Dostupné na: https://www.projectinfolit.org/uploads/2/7/5/4/27541717/pil_phase1_trends_lll_7_2014.pdf
HEPWORTH, Mark & Walton, Geoff. 2013. Developing People´s Information Capabilities: Fostering Information Literacy in Educational, Workplace and Community Contexts. London: Emerald Library and Information Science. Vol. 8. 287 s.
HRDINÁKOVÁ, Ľ. & Jela Steinerová. 2020. Digitálna gramotnosť. In: Steinerová, J., Ondrišová, M. (eds.). Informačná veda. Výkladový slovník. Bratislava: UK, 53-56.
JOHNSTON, N. & A. M. Salaz. 2017. Using phenomenography to bridge the gap between research and practice: a meta-analysis of three phenomenographic studies. In: Information Research [online]. Roč. 22, č. 4. Dostupné na: http://informationr.net/ir/22-4/rails/rails1614.html
JULIEN, H.& O‘Brien, M. 2014. Information Behaviour Research: Where We Have Been, Where Are We Going? In Canadian Journal of Information and Library Science, 38(4), 239-250.
KUHLTHAU, C. C. 1993. Seeking meaning: a process approach to library and information services. Norwood: Ablex. ISBN: 0-89391-968-3.
KUHLTHAU, C. C., Maniotes, L. K. & A. K. Caspari. 2012. Guided Inquiry Design: A Framework for Inquiry in Your School. Libraries Unlimited. ISBN 978-1-61069-009-6.
LIMBERG, Louise. 1999. Experiencing Information Seeking and Learning: A Study of the Interaction Between Two Phenomena. In: Information Research, [online]. 5(1). Dostupné na: http://informationr.net/ir/5-1/paper68.html
LIMBERG, L. 2000. Phenomenography: A Relational Approach to Research on Information Needs, Seeking and Use. In: New Review of Information Behaviour, Roč. 1 (Dec.), 51-67. ISSN1471-6313.
LIMBERG, Louise. 2005. Phenomenography. In: Theories of Information Behavior. Ed. K. Fisher, S. Erdelez, L., McKechnie. Medford: Inform. Today, 280-283.
LIMBERG, L. & O. Sundin. 2006. Teaching information seeking: relating information literacy education to theories of information behaviour. In: Information Research [online]. Roč. 12, č. 1. ISSN 1368-1613. Dostupné na: http://www.informationr.net/ir/12-1/paper280.html
LIMBERG, L., Sundin, O. & S. Talja. 2012. Three Theoretical Perspectives on Information Literacy. In: Human IT [online]. Roč. 11, č. 2, 93-130. ISSN 1402-151X. Dostupné na: http://etjanst.hb.se/bhs/ith/2-11/llosst.pdf
LIMBERG, L. 2017. Synthesizing or diversifying library and information science. Sketching past achievements, current happenings and future prospects, with an interest in including or excluding approaches. In: Information Research, [online]. 22(1), CoLIS paper 1600. Dostupné na: http://InformationR.net/ir/22-1/colis/colis1600.html
LLOYD, A. 2007. Recasting Information Literacy as Sociocultural Practice. Implications for Library and Information Researchers. Information Research [online], 2(4). Papercolis34. Dostupné na: http://InformationR.net/ir/12-4/colis34.html
LLOYD, A. 2010. Information Literacy Landscape: Information literacy in education, workplace and everydaycontexts. Oxford: Chandos Publishing. ISBN 978-1-84334-507-7.
LUPTON, M. 2008. Information Literacy and Learning [online] [dizertačná práca]. Queensland University of Technology. Dostupné na: https://core.ac.uk/download/pdf/10885364.pdf
MARTON, F. 1981. Phenomenography – Describing conceptions of the world around us. In: Instructional Science [online]. Roč. 10, č. 2, 177-200. ISSN 0020-4277. Dostupné na: https://link.springer.com/article/10.1007/BF00132516
MARTON, F. & Booth, Shirley. 1997. Learning and Awareness. Hillsdale, NJ: Lawrence Erlbaum Ass.
NOVÁKOVÁ, F. 2018. Informačná etika v teórii a praxi informačných interakcií [dizertačná práca]. Bratislava: UK.
PICKARD, A.J. 2013. Research Methods in Information. 2nd ed. London: Facet.
SAYYAD Abdi, E. & C.S. Bruce, C. 2015. From workplace to profession: new focus for the information literacy discourse. In: Kurbanoğlu, S., et al.(eds.). Information Literacy: Moving Towards Sustainability. ECIL 2015. CCIS, vol. 552, pp. 59–69. Cham: Springer. https://doi.org/10.1007/978-3-319-28197-1
SAYYAD, Abdi,,E., Partridge, H., & Bruce, C.S. 2016. Web Designers and Developers Experience of Information Literacy: a phenomenographic study. In Library and Information Science Research, Vol. 38, (4), 353-359.
SAVOLAINEN, R. 2008. Everyday information practices: a social phenomenological perspective. Lanham, MD: Scarecrow Press. ISBN 978-0-8108-6111-4.
SMITH, M. & M. Hepworth. 2012. Young People: A Phenomenographic Investigation into the Ways They Experience Information. In: Libri: International Journal of Libraries and Information Studies [online]. Roč. 62, č. 2, 157-173. 1865-8423. Dostupné na: https://www.degruyter.com/view/j/libr.2012.62.issue-2/libri-2012-0012/libri-2012-0012.xml
STAUDKOVÁ, P. 2016. Uplatnění fenomenografického přístupu na příkladu výzkumu využívání digitálních technologií ve vzdělávaní. In: Pedagogická orientace, roč. 26, č. 3, 442-456.
STEINEROVÁ, J. 2010. Ecological dimensions of information literacy. In: Information Research, [online] vol. 15(4), paper colis719. Dostupné na http://InformationR.net/ir/15-4/colis719.html
STEINEROVÁ, J. 2018. Informačné prostredie a vedecká komunikácia: Informačné ekológie. Bratislava: Univerzita Komenskeho v Bratislave. ISBN 978-80-223-4445-6. 229 s.
STEINEROVÁ, Jela. 2018a. Qualitative methods in information research: A study of research creativity. Qualitative and Quantitative Methods in Libraries, [online]. Vol. 7, No. 1, 87-99. March 2018 Issue. Dostupné na: http://www.qqml-journal.net/index.php/qqml/article/view/460/453, Published: 2019-02-22. ISSN 2241-1925.
STEINEROVÁ, J. 2018b. Perceptions of the information environment by researchers: a qualitative study. In Information Research, [online]. Proc. of ISIC. Vol 23, (4), paper isic1812. Dostupné na: http://www.informationr.net /ir/23-4/isic2018/isic1812.html
STEINEROVÁ, J. 2013. Methodological Literacy of Doctoral Students – an Emerging Model. In: Worldwide Commonalities and Challenges in Information Literacy Research and Practice. ECIL 2013. Conference Proc. S. Kurbanoglu et al. (eds.). Cham: Springer Intern. Publ. 2013, 148-154.
STEINEROVÁ, J. 2015. Kvalitatívne metódy výskumov v informačnej vede. In: ProInFlow, [online]. 2015, No. 2, 12-29. Dostupné na: http://www.proinflow.cz
STEINEROVÁ, Jela. 2016. Information literacy studies and human information behaviour. In: ProInFlow. [online]. No. 2, 53-69. Dostupné na: http://www.phil.muni.cz/journals/index.php/proinflow/article/view/1531
STEINEROVÁ, J. 2019. The societal impact of information behaviour research on developing models of academic information ecologies. In Information Research, [online], vol. 24, (4), paper colis1905. Proc. of CoLIS, 2019. Dostupné na://InformationR.net/ir/24-4/colis/colis1905.html
STEINEROVÁ, J. 2020a. Informačné interakcie. In: Steinerová, J., Ondrišová, M. (eds.). Informačná veda. Výkladový slovník. Bratislava: UK, 138-139.
STEINEROVÁ, J. 2020b. Informačná etika. In: Steinerová, J., Ondrišová, M. (eds.). Informačná veda. Výkladový slovník. Bratislava: UK, 107-109.
SUNDIN, O. & Johanisson, J. 2005. Pragmatism, neopragmatism and socio-cultural theory. Communicative participation as a perspective in LIS. In: J.Documentation, Vol. 61, No.3, 23-43.
SULER, J. 2004. The Online Disinhibition Effect. In: CyberPsychology and Behavior, 148. [online]. Vol. 7, (3), 321-325. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/8451443_The_Online_Disinhibition_Effect
VIRKUS, S. 2013. Information Literacy in Europe: Ten Years Later. In: Kurbanoglu, S. et al., (eds.). Worldwide Commonalities and Challenges in Information Literacy Research and Practice. Springer International Publishing, 250-257.
VIRKUS, S.& A.A Bagimbola. 2013. Educational use of web 2.0 tools: a phenomenographical study. In Information and Society. Proc. of the DLIS. Nr. 3. Riga: DLIS 2013, 255-264.
WEBBER S., Boon, S. & B. Johnston. 2005. A comparison of UK academics’ conceptions of information literacy in two disciplines: English and Marketing. Library and Information Research, 29, (93), 4-15.
WEBBER, S., & B. Johnston. 2013. Transforming Information Literacy for Higher Education in the 21st Century: A Lifelong Learning Approach. Chapter 2. In: Hepworth, M., Walton, G. Developing People´s Information Capabilities: Fostering Information Literacy in Educational, Workplace and Community Contexts. London: Emerald, 15-30.
WHITWORTH, A. 2014. Radical Information Literacy. Reclaiming the Political Heart of the IL Movement. Oxford, Chandos.
YATES, C., Partridge, H. & Bruce, C.S. 2012. Exploring Information Experiences Through Phenomenography, In: Library and Information Research, [online], vol, 36 (112). Dostupné na: http://www.lirgjournal.org.uk/lir/ojs/index.php/lir/article/viewFile/496/552.
YATES, Ch. 2015. Exploring variation in the ways of experiencing health information literacy: A phenomenographic study. In: Library and Information Science Research [online]. Roč. 37, 220-227. ISSN 0740-8188. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0740818815000511
WILSON, T. D. 2002. Alfred Schutz, phenomenology and research methodology for information behaviour research. In: The new review of information behaviour research [online]. Roč. 9, 71-81. ISSN 1740-7877. Dostupné na: http://www.webcitation.org/6g4zYYZNK
Copyright © 2020 ProInflow