Frank Wollman v kontexte česko-slovenskej folkloristiky

Príspevok sa zaoberá vzťahom českého slavistu a folkloristu Franka Wollmana (1888–1969) k folklóru. Pod vplyvom svojho učiteľa J. Polívku Wollman navrhol a realizoval v rokoch 1928-1947 zber ľudovej prózy na Slovensku. V doteraz nepublikovaných skriptách Uvedení do methodologie literarněvědné a do theorie literatury (pravdepodobne 1949) autor v kapitole Lidova slovesnost – folklor charakterizoval ústnu slovesnosť a spojitosť orálnej tradície s tvarovým princípom. Aj v období vrcholiaceho stalinizmu na prelome 40. a 50. rokov Wollman zostal verný svojim štrukturálnym východiskám z medzivojnového obdobia. Folklór chápal ako sociálny akt, ako výrazovú (tvarovú) formu, ktorú neurčuje pôvodnosť a vek, ale recepcia a spôsob individuálnej reprodukcie, t. j. komunikačné aspekty. Učebnicový text potvrdzuje to, že Wollmanov interdisciplinárny a štrukturalistický prístup stál pri zrode moderného, komunikačno-semiotického chápania folklóru.