Perspektívy rozvoja informačnej etiky v informačnej vede
Roč.15,č.2(2023)
Účel – Sumarizujú sa trendy rozvoja informačnej etiky z pohľadu trendov výskumov informačnej vedy. Cieľom výskumnej štúdie je prezentovať výskum názorov expertov súvisiaci s budúcnosťou informačnej etiky.
Metodológia / dizajn – Využívame inovatívnu metodológiu kombinujúcu bibliometrické analýzy, kvalitatívne analýzy dát diskusie expertov a konceptuálne modelovanie. Dizajn štúdie vychádza z Delfskej štúdie zameranej na informačnú etiku. Východiskom sú obsahové analýzy vybraných publikovaných prác so zameraním na informačnú etiku, kvalitatívne analýzy dát v rámci Delfskej štúdie, metaanalýzy výsledkov prvých kôl štúdie a konceptuálne modelovanie.
Výsledky – Predstavuje sa pojmový model štruktúry tém informačnej etiky a pojmová reprezentácia etiky digitálnych informácií. Identifikuje sa tematická diverzita a viacrozmernosť informačnej etiky. Aktuálne témy informačnej etiky sú etika aplikácií umelej inteligencie, dátová etika, etika informačnej gramotnosti, informačná bezpečnosť, ochrana súkromia. Predstavujú sa výsledky analýz diskurzu 6 expertov z diskusie so zameraním na budúcnosť informačnej etiky (etická kríza, riziká umelej inteligencie, možné nástroje riešenia problémov). Komparáciou tém sa vyvodzuje multidimenzionálny model etických výziev digitálnych informácií a model etických faktorov informačných interakcií človeka.
Originalita / hodnota – Navrhnuté modely možno využiť pri projektovaní etických funkcií systémov a služieb a v ďalšom výskume. Odporúča sa hodnotovo senzitívny dizajn s aplikáciou morálnej imaginácie a morálnej gramotnosti. V perspektívach informačnej etiky dominuje formovanie etického povedomia a citlivosti komunít a spolupráca rôznych aktérov (výskum, online platformy ai.). V záveroch sa navrhuje spolupráca rôznych odborov pri transdisciplinárnych problémoch informačnej etiky (informačná veda, informatika, humanitné, sociálne a psychologické vedy). Zdôrazňuje sa význam inovatívnych zmiešaných metodologických prístupov k výskumu informačnej etiky, výskum kontextu a hodnôt informácií, digitálneho života človeka a etiky umelej inteligencie.
trendy výskumov informačnej etiky; pojmové modely informačnej etiky; etika umelej inteligencie; multidimenzionálny model informačnej etiky; etické faktory informačných interakcií
Jela Steinerová
Katedra knižničnej a informačnej vedy, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Jela Steinerová je profesorka knižničnej a informačnej vedy na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa výskumom informačnej etiky a informačných ekológií, informačného prostredia vedeckej komunikácie, informačného správania človeka, teóriou a metodológiou informačnej vedy. Bola vedúcou výskumných projektov VEGA, APVV (za KKIV), medzinárodného projektu DELOS. Publikovala monografie a mnoho príspevkov v zahraničí (časopisy, konferencie, kapitoly). Zorganizovala národné a medzinárodné konferencie, spolupracovala na medzinárodných projektoch, prednášala v zahraničí. Je členkou výborov medzinárodných konferencií (ECIL, ISIC, CoLIS), redakčných rád medzinárodných časopisov (Information Research, Mousaion, Open Information Science), prednáša na medzinárodných konferenciách, bola členkou medzinárodnej výskumnej skupiny ENWI. Od r. 2010 organizuje pravidelné medzinárodné konferencie Informačné interakcie. V súčasnosti sa zameriava na informačnú etiku a teóriu informačnej vedy vo vzťahu k informačnému správaniu človeka v digitálnom prostredí.
ACRL (2016). Framework for Information Literacy for Higher Education. In: American Library Association. 1996–2019. [online]. Association of College and Research Libraries. Available from: http://www.ala.org/acrl/standards/ilframework
Agarwal, Naresh K. (2022). Exploring Context in Information Behavior. Seeker, Situation, Surroundings and Shared Identities. Cham: Springer Nature 2022. 163 p. ISBN 978-3-031-01185-6.
Agarwal, N. K. a Alsaeedi, F. (2021). Creation, dissemination and mitigation: toward a disinformation behavior framework and model. In: Aslib Journal of Information Management, Vol. 73, No. 5, 639-658. https://www.emerald.com/insight/content/doi/10.1108/AJIM-01-2021-0034/full/html
Bawden, David and Lyn Robinson (2022). Introduction to Information Science. 2nd ed. London: Facet Publishing 2022. 386 s. ISBN 978-1-78330-495-0.
Bawden, D. and L. Robinson (2020). The dearest of our possessions: Applying Floridi´s information privacy concept in models of information behavior and information literacy. In: Journal of the Association for Information Science and Technology. 2020, 1–14. DOI: 10.1002/asi.24367.
Brännback, M., S. Nikou and H. Bouwman (2017). Value systems and the intentions to interact in social media: the digital natives. In: Telematics and Informatics. Vol. 34, iss. 4, pp. 365–381.
Bruce, Ch. (2016). Information Literacy Research: Dimensions of the Emerging Collective Consciousness, Australian Academic & Research Libraries, 47:4, 220-238, DOI: 10.1080/00048623.2016.1253423
Bruce, C., M. Sommerville, I. Stoodeley, I. and H. Partridge (2013). Diversifying Information Literacy Research: An Informed Learning Perspective. In: Hepworth, M., Walton, G. (eds.). Developing People‘s Information Capabilities: Fostering Information Literacy in Educational, Workplace and Community Contexts, 223–440. Emerald, London.
Burnett, K. and G. Burnett (2019). Information domains, information ethics. In: Information Research, 24, (4), paper colis1942. Available from: http://InformationR.net/ir/24-4/colis/colis1942.html
Capurro, R. (2005). Information Ethics. In: CSI Communications, 2005, 7-10.
Capurro, R. (2013). Information Ethics. In: Byron Kaldis (ed.). Encyclopedia of Philosophy and the Social Sciences. Sage Publ, Vol. 1, pp. 471–473.
Capurro, R. (2019). Ethical Issues of Humanoid-Human Interaction. In: Ambarish Goswami and Prahlad Vadakkepat (eds.). Humanoid Robotics: A Reference [online]. Dordrecht: Springer, pp. 2421–2435. Available from: https://link.springer.com/referenceworkentry/10.1007%2F978-94-007-6046-2_127, https://doi.org/10.1007/978-94-007-6046-2_127
Capurro, R. and Ch. Pingel (2002). Ethical Issues of Online Communication Research. In: Ethics and Information Technology. 2002, 4 (3), 189–194. Available from: https://link.springer.com/referenceworkentry/10.1007%2F978-94-007-6046-2_127
Carbo, T. and M. M. Smith (2008). Global information ethics: intercultural perspectives on past and future research, In:JASIST, 59 (7), 1111–1123.
Chu, H. (2015). Research methods in library and information science: A content analysis. Library & Information Science Research, 37(1).
Davenport, T. D. (2018). The AI Advantage. How to Put the Artificial Intelligence Revolution to Work. Cambridge: The MIT Press, 2018. 231 s. ISBN 978-0-262-03917-8.
Dervin, B. (2005). What Methodology Does to Theory: Sense-Making Methodology as Exemplar. In: Fisher, K. et al. (eds.). Theories of Information Behavior. Medford: Information Today, 185–190.
Ess, Ch. (2014). Digital Media Ethics. 2nd ed. Polity Press 2014. ISBN 143978-0-7456-5606-9.
Fázik, J. (2021). Návrh rámca informačnej gramotnosti absolventov stredných škôl. Rigorózna práca. Bratislava: FiFUK KKIV 2021. 171 s.
Fallis, D. (2015). What is Disinformation? In: Library Trends, 2015, Vol. 63, No. 3, 401–426. Dostupné na: 10.1353/lib.2015.0014
Fallis, D. (2007). Information Ethics for the 21st century library professionals. Library Hi Tech, 25, (1), 23–36.
Floridi, L. (2010). Information: A very short introduction. Oxford: Oxford Univ. Press, 2010. 130 s. ISBN 978-0-19-955137-8.
Floridi, L. (2011). The Philosophy of Information. Oxford: Oxford University Press 2011. ISBN 978-0-19-923238-3.
Floridi, L. (2013). The Ethics of Information. Oxford: Oxford University Press. ISBN 9780199641321.
Floridi, L. (2014). The Fourth Revolution: How the Infosphere is Reshaping Human Reality. Oxford: Oxford University Press. ISBN 978-0199606726.
Floridi, L., Cowls, J., Beltrametti, M., Chatila, R., Chazerand, P., Dignum, V., Luetge, Ch., Madelin, R., Pagallo, U., Rossi, F., Schafer, B., Valcke, P., Vayena, E. (2018). AI4People – An Ethical Framework for a Good AI Society: Opportunities, Risks, Principles and Recommendations. Mind and Machines (2018), 28: 689-707. https://doi.org/10.1007/s11023-018-9482-5
Floridi, L. (2019). The logics of information: a theory of philosophy as conceptual design. Oxford: Oxford University Press. ISBN 978-0-19-883363-5.
Forster, M. (2013). Information literacy as a facilitator of ethical practice in the professions. In: Journal of Information Literacy, 7, (1), 18–29. http://dx.doi.org/10.11645/7.1.1783
Forster, M. (2017). (ed.). Information Literacy in the Workplace. London: Facet 2017. 189 s. ISBN 978-1-78330-132-4.
FOUNDATIONS of Information Ethics. (2019). Ed. By J. T. F. Burgess, E. J. M. Knox. London: ALA, Facet 2019. 156 p.
Friedman, B. and N. G. Freier (2005). Value Sensitive design. In: Fisher et al. (eds.). Theories of Information Behavior. Medford: Information Today, 2005, 368-272.
Friedman, B. and D. G. Hendry (2019). Value Sensitive Design. Shaping Technology with Moral Imagination. Cambridge (Ma): MIT Press 2019. 229 p. ISBN 9780262039536.
Froelich, T. (2004). Information Ethics. In Encyclopedia of Library and Information Science. New York, Taylor and Francis 2004, 256–258.
Fuchs, Ch. (2016). Information Ethics in the Age of Digital Labour and the Surveillance-Industrial Complex. In: Kelly, M. and J. Bielby. (Eds.), Information Cultures in the Digital Age: A Festschrift in Honor of Rafael Capurro. Wiesbaden: Springer, pp. 173–190. ISBN 978-3-658-14679-5.
Goguen, J. A. (1997). Towards a Social, Ethical Theory of Information. In: Social Science Research, Technical Systems and Cooperative Work: Beyond the Great Divide. Ed. By G. Bowker, L. Glassier, L. Starr, W. Turner. Erlbaum, 1997, 27–56.
Himma, K. E. and H. T. Tavani (Eds.) (2008). The Handbook of Information and Computer Ethics. USA: John Wiley & Sons, Inc. ISBN 978-0-471-79959-7.
Huvila, I., H. Enwald, N. Hirvonen and K. Erickson-Backa (2019). The concept of usefulness in library and information science. In: Proceedings of CoLIS, Information Research [online]. 24(4). Available from: http://InformationR.net/ir/24-4/colis/colis1907.html
Jacobson, Trudi E. and Thomas P. MacKey (2016). Metaliteracy in Practice. Chicago: ALA-Neal Schuman 2016. 224 p. ISBN 978-0-8389-1379-6.
Järvelin, K. & Vakkari, P. (2022). LIS research across 50 years: Content analysis of journal articles. In: Journal of Documentation, vol. 7, 78, (1), 65–88. https://doi.org/10.1108/JD-03-2021-0062
Karlova, N. A. and K. E. Fisher (2014). A social diffusion model of misinformation and disinformation for understanding human information behavior. In Information Research, 18(1) paper 573. Available from: http://InformationR.net/ir/18-1/paper573.html
Kelly, M. and J. Bielby (eds.) (2016). Information Cultures in the Digital Age. A Festschrift in Honor of Rafael Capurro. Wiesbaden: Springer 2016. 479 s. ISBN 978-3-658-14679-5. http://www.capurro.de/onres.htm.-6046-2_127
Lewandowsky, S., Ecker, U. K. H. and J. Cook (2017). Beyond Misinformation: Understanding and Coping with the “Post-truth” Era. Journal of Applied Research in Memory and Cognition. Vol. 6 (4), 353–369. doi: 10.1016/j.jarmac.2017.07.008
MacKey, T. P. and T. R. Jacobson (2019). Metaliterate Learning for the Post-truth World. Chicago: ALA 2019. 230 p. ISBN 978-0-8389-1776-3.
Marchionini, G. (2008). Human-information interaction research and development. In: Library and Information Science Research. Vol. 30 (3), 165-174.
Losee, R. M. (2014). Information and knowledge: Combining justification, truth, and belief. In: Informing Science: the International Journal of an Emerging Transdiscipline [online]. Vol. 17, pp. 75–93. Available from: http://www.inform.nu/Articles/Vol17/ISJv17p075-093Losee0495.pdf
Lloyd, A. (2021). The Qualitative Landscape of Information Literacy Research. Perspectives, Methods and Techniques. London: Facet 2021. 152 p.
Rubin, R. and Froelich, T. J. (2010). Ethical Aspects of Library and Information Science. In Encyclopedia of Library and Information Sciences. 3rd ed. New York: Taylor and Francis, 1743–1757.
Ruokolainen, H. a G. Widén (2020). Conceptualisation of misinformation in the context of asylum seekers. In Information Processing and Management, Vol. 57, (3), 102–127. Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j.ipm.2019.102127
Savolainen, R. (2022). What drives people to prefer health-related misinformation? The viewpoint of motivated reasoning. Information Research, 27(2), paper 927. Dostupné na: http://InformationR.net/ir/27-2/paper927.html, https://doi.org/10.47989/irpaper927
Savolainen, R. (2021). Expert power as a constituent of opinion leadership: a conceptual analysis. In: Information Research [online]. 26(2). Available from: http://InformationR.net/ir/26-2/paper898.html
Secker, J. and E. Coonan (2013). Rethinking Information Literacy: A Practical Framework for Supporting Learning. London: Facet 2013.
Secker, J. (2011). A New Curriculum for Information Literacy: Expert Consultation Report [online]. Cambridge University Library. Available from: http://ccfil.pbworks.com/f/Expert_report_final.pdf
Søe, S. O. (2018). Algorithmic Detection of misinformation and disinformation: Gricean perspectives. In: Journal of Documentation. Vol. 74, No. 2, pp. 309–332. DOI 10.1108/JD-05-2017-0075.
Smutny, Z. and V. Vehovar (2020). Social Informatics Research: Schools of Thought, Methodological Basis, and Thematic Conceptualization. In: Journal of ASIST. Vol. 71, Iss. 5, pp. 529–539.
Stahl, B. C. (2021). Artificial Intelligence for a Better Future. An Ecosystem Perspective on the Ethics of AI and Emerging Digital Technologies. London: Springer 2021.
Steinerová, J. (2020a). Etika digitálnych informácií vo svetle sociálnych hodnôt informácií. In: ITLib. Vol. 24, Iss. 2, pp. 6–21. ISSN 1335-793X.
Steinerová, J. (2020b). Etické výzvy digitálneho prostredia v informačnom správaní vedcov. In: Plašienková, Z. (ed.). Bioetické výzvy a súčasnosť z pohľadu nových poznatkov a trendov. Bratislava: STIMUL, pp. 230–247.
Steinerová, J., J. Fázik a F. Nováková (2020). Prínos fenomenografických výskumov pre informačnú vedu. In: ProInFlow, Vol. 12 (2020), No. 1. Dostupné na: http://www.phil.muni.cz/journals/index.php/proinflow/article/view/2020-1-2/2102
Steinerová, J. (2021a). Etika tvorby informačných produktov v digitálnej revolúcii. In: ProInflow: časopis pro informační vědy. Vol. 13, No. 1, 2021. 64–86. Available from: https://doi.org/10.5817/ProIn2021-1-4
Steinerová, J. (2021b). Theoretical Constructs of Information Science: Development towards Ecological Paradigms and Information Ethics in Digital Environment. In: Zborník KIV 29. Annual Review of LIS 29. Eds. J. Steinerová, M. Pastierová. Bratislava, UK 2021, 9-38.
Steinerová, J. (2022a). Etické faktory informačných interakcií človeka. Knihovna: knihovnická revue. 2022, 33 (1), 5-29. ISSN 1801-3252.
Steinerová, Jela (2022b). Delfská štúdia o informačnej etike: výsledky analýz diskurzu. In: ITLib, 2022, č. 3/4, s. 5-18. Dostupné aj na: https://itlib.cvtisr.sk/%c4%8cl%c3%a1nky/delfska-studia-o-informacnej-etike-vysledky-analyz-diskurzu/
Steinerová, J. (2022c). Ecological and Ethical Contexts of Digital Literacy in the Light of Phenomenographic Studies. In: Information Literacy in a Post-Truth Era. Eds. S. Kurbanoglu, S. Špiranec, Y. Ünal, J. Boustany, D. Kos. 7th European Confer. on Inform. Literacy, ECIL 2021 Rev. Selected Papers. Cham: Springer 2022, 157-166. ISBN 978-3-030-99884-4. https://doi.org/10.1007/978-3-030-99885-1
Steinerová, Jela a Miriam Ondrišová (eds.) (2020). Informačná veda. Výkladový slovník. Autori: Jela Steinerová, Jaroslav Šušol, Pavol Rankov, Lucia Lichnerová, Ľudmila Hrdináková, Miriam Ondrišová, Marta Špániová, Katarína Buzová, Andrea Hrčková. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. 278 s. ISBN 978-80-223-4866-9.
Steinerová, J. (2023). Social and epistemic values of information in the framework of information ethics. In: Knižničná a informačná veda 30. Eds. J. Steinerová, M. Pastierová. Bratislava, UK 2023, s. 9-38.
Steinerová, J. (ed.) 2023. Knižničná a informačná veda 30. Library and Information Science. Annual Review. Vol. 30. Eds. J. Steinerová, M. Pastierová. Bratislava. UK 2023. 252 s. ISBN 978-80-223-5504-9.
Steinerová, J. (2014). Informačná etika v súvislostiach informačnej ekológie. Knihovna. 2014, roč. 25, č. 1, 23–35. Dostupné na: http://knihovna.nkp.cz/knihovna141/141023.htm. ISSN 1801-3252.
Stodola J. (2019). Principy a dilemata informační etiky: svoboda slova, právo na informace a cenzura v kontextu dezinformace. In: ProInflow. Vol. 11, Iss. 1, pp. 50–78. DOI: https://doi.org/10.5817/ProIn2019-1-6
Sturges, P. (2009). Information ethics in the twenty-first century. In Australian Academic and Research Libraries, 40 (4), 241–242.
Timko, M. (2023). Infocentrická ekoeitka a svět (nejenom digitální) z pohledu evoluční ontologie. In: Zborník KIV 30. Eds. J. Steinerová, M. Pastierová. Bratislava: vyd. UK 2023, 196-206.
Tuana, N. (2007). Conceptualizing Moral Literacy. In: Journal of Educational Administration. Vol. 45, (4), 364–378. Available from: http://site.ebrary.com/lib/uniba/reader.action?docID=10196373
Van Otterlo, M. (2018). Ethics and the Value(s) of Artificial Intelligence. In: NAW. 5/19, (3), pp. 206–209.
Walton, G., Pointon, M., Barker, J., Turner, M. and A. Wilkinson (2021). Information discernment and the psychophysiological effects of misinformation. Global Knowledge, Memory and Communication.
Vakkari, P., Chang, Yu-Wei, Järvelin, K. (2022). Disciplinary contributions to research topics and methodology in Library and Information Science – leading to fragmentations? Journal of the Association for Information Science and Technology(2022), 1-17. https://doi.org/10.1002/asi.24690
Zwass, V. (2010). Ethical Issues in Information Systems. In Encyclopedia of Library and Information Sciences. 3rd d. New York: Taylor and Francis, pp. 1758-1767.
Tato práce je licencována pod Mezinárodní licencí Creative Commons Attribution 4.0 .
Copyright © 2023 Jela Steinerová